Preskočiť na hlavný obsah

10 dôvodov prečo si prečítať Lady Mechaniku

Joe Benitez, tvorca komiksovej série Lady Mechanika, stvoril svoje veľdielo v snahe využiť naplno potenciál steampunku, ktorý v tom čase ešte nebol veľmi populárny. Jeho hlavná hrdinka s mechanickými končatinami sa živí ako súkromná detektívka. Popritom sa snaží vypátrať hocičo o svojej minulosti, pretože nemá žiadne spomienky.



Prečo si teda túto úžasnú sériu prečítať?



1.) V českom preklade si môžete vybrať hneď z dvoch úchvatných obálok
2.) Nič graficky zaujímavejšie som v poslednej dobe nevidela
3.) Ešte aj záložka je premakaná
4.) Ak chcete niekomu ukázať, čo je to steampunk, stačí mu nenápadne podstrčiť túto knižku
5.) Autori sa vyhrali s farbami a dokazujú, že steampunk si nemusí zakladať len na hnedých odtieňoch
6.) Hlavná predstaviteľka je sexi a aj tak je silnejšia ako ktokoľvek v jej prítomnosti
7.) Lady Mechanika má zaujímavých protivníkov, s ktorými sa naozaj nebabre
8.) Ani o vtipné momenty tu nie je núdza
9.) Veľké obrázky na každej strane nabádajú k obdivovaniu detailov
10.) Nevšedný príbeh vás núti rozmýšľať nad tým, kedy vám do poličky pribudne ďalší diel




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!