Preskočiť na hlavný obsah

Coca Cola

Určite poznáte slávny príbeh o tom, ako lekárnik John Pemberton z Atlanty vymyslel najobľúbenejší nápoj na svete Coca Colu. Predávala sa v lekárni, 5 centov za pohár. Ak si myslíte, že ide o moderný nápoj, mýlite sa. Pochádza z viktoriánskej éry. Predávať sa začal v roku 1886. Názov Coca Cola vymyslel Pembertonov účtovník Frank Robinson a jeho rukopisne napísaný názov môžeme na fľaškách vidieť až podnes.


Coca Cole boli od začiatku pripisované blahodárne účinky. Bola hlavne proti bolesti hlavy a nervovým ochoreniam. Veď prečo by ju inak predávali v lekárni? Mala však iné zloženie ako dnes a obsahovala odvar z listov koky. Pemberton sa inšpiroval francúzskym alkoholickým nápojom značky Vin Mariani, ktorý odvar z listov koky obsahoval tiež. Tento nápoj bol označený ako tonic, ktorý mal navrátiť zdravie, energiu a vitalitu. S chuťou ho zvykla piť aj kráľovná Viktória. 


V roku 1888 si kúpil práva na značku Coca Cola businessman Asa Griggs Candler. Bol taký úspešný v propagovaní Coca Coly, že v roku 1895 postavil továrne na Coca Colu v Chicagu, Dallase a Los Angeles. Nebol však natoľko dôvtipný, aby si uvedomil, že nápoj sa bude lepšie predávať vo fľaškách. Na to prišiel až ďalší businessman Joseph Biedenharn, ktorý dal v roku 1899 práva na to, aby sa nápoj predával vo fľaškách za 1 dolár. Fľašky sa stali veľmi obľúbené a mnohé spoločnosti začali Coca Colu napodobňovať. 


Ak sa budete v týchto sparných dňoch chladiť Coca Colou, nezabudnite, že aj tento moderný nápoj v plastovej fľaške má svoju históriu a už ľudia z viktoriánskej éry si mohli vyskúšať jeho povzbudzujúce účinky.














Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!