Opäť som poprosila Philologa, aby pre môj blog napísal hernú recenziu. Užite si dobrodružstvo v meste v oblakoch a nechajte sa strhnúť hrou BioShock Infinite!
BioShock Infinite - hra,
na ktorú sme so zatajeným dychom čakali takmer 3 roky. Od úvodného oznámenia o
vývoji sme opakovane žasli nad každým zverejneným obrázkom, nadchýnali sme sa
dokonalosťou gameplay videí a rozhorčene nadávali, keď sa dátum vydania zas a
znova posunul. No čakanie sa skončilo, mesto v oblakoch konečne otvára svoje
brány!
Na začiatok treba upozorniť, že
napriek tomu, že ide titul zo série BioShock, nemusíte sa báť, že by ste o
niečo prišli, ak ste nehrali prvý (či nebodaj druhý diel). Na rozdiel od iných
herných sérií si táto hra vystačí sama. Áno, stále sa tu strieľa a používajú sa
špeciálne schopnosti, začína sa pri majáku, dokonca tu nájdete aj
neodmysliteľné audionahrávky, ale prostredie, príbeh, postavy, dokonca aj
historické obdobie, v ktorom sa Infinite odohráva, to všetko je iné.
Z morského dna a mesta Rapture sa
presúvame hore, do oblakov, do slnkom zaliatej Columbie. A tu narážame na prvý,
do očí bijúci rozdiel oproti pôvodnému BioShocku. Zatiaľ čo Rapture bolo
zahalené v tieňoch a rozklade (čo síce výborne budovalo napínavú atmosféru),
Columbia je plná slnka a života. Nejde o nevydarený experiment, toto mesto
skutočne žije, čo vám dokáže v pokojnejších častiach, kedy sa môžete prechádzať
uličkami, prihovárajú sa vám ľudia, prezeráte si preplnené výklady obchodov…
Columbia je skutočným ťahákom tejto hry. Jej architektonický štýl, ktorý je
mixom edwardiánskeho a koloniálneho, je oku lahodiaci a každé zákutie je niečím
špecifické a zaujímavé.
Celým mestom sa navyše ako
nervový systém tiahne Sky-Line, teda akási jednokoľajka, ktorá slúži jednak na
prepravu nákladu, jednak na transport osôb vybavených tzv. Sky-Hookom, ktorý je
tiež vašou jedinou zbraňou na blízko. Používanie sky-line sa môže spočiatku javiť
dosť chaotické, no keď sa do toho človek raz dostane, užíva si to, môžete meniť
smery jazdy, zastavovať a kochať sa výhľadom, účinné sú zoskoky na
ničnetušiacich nepriateľov. Možnosť používať sky-line dáva hráčovi pocit, že sa
dostane všade, a navyše rozširuje pole hráčskej pôsobnosti na vertikálnej ose.
Treba však poznamenať, že je to len ilúzia, hra má skôr koridorový charakter a
cesta vpred je len jedna. Navyše sú pre zlepšenie hráčskeho pôžitku na ceste
presne stanovené a nalinkované udalosti. Tie samozrejme nie sú na škodu, no
treba sa aspoň čiastočne vzdať predstavy sandboxovej hry, kde si môžete robiť
čo chcete a kedy chcete.
Čo sa týka príbehu, Irrational
games a hlavne ich šéf a hlavný tvorca hry, Ken Levine, opäť nesklamali.
Nemusíte sa báť tupej strieľačky, kde je vašou jedinou starosťou "koho
zabiť skôr". Ako je to už pri "Shockových" hrách (System Shock 2,
BioShock) zvykom, ste prakticky hodení do vody a nechávate sa unášať
adrenalínom nabitým príbehom, pričom pozadie toho všetkého môžete (ale
nemusíte) bližšie skúmať cez všadeprítomné voxofóny (malé gramofóny s platňami)
a kinetoskopy, čo sú vlastne malé premietačky s krátkometrážnymi nemými
filmami. Bez toho, aby som vám pokazil zážitok z hry, poviem len toľko, že
budete zachraňovať, dostanete sa do kontaktu s militantnou skupinou Vox Populi a budete skloňovať pojem
kvantová mechanika. Je však dôležité zachovať si pri hre otvorenú myseľ,
pretože Columbia je síce slnečným mestom, no idylka si vyberá svoju daň v
podobe rasovej diskriminácie a mierneho náboženského fanatizmu. Tvorcovia vás
nechcú ničím oblbovať, ide o premyslenú súčasť príbehu i prostredia. Výborným
prvkom je dvojica záhadných postáv
Roberta a Rosalindy Lutecových, ktorých stretnete viackrát v priebehu hry.
Všetko pekne vygraduje a na záver príde "podpásovka" v podobe
niečoho, čo ste nečakali. A zaručujem vám, že na konci budete hľadieť na
obrazovku s otvorenými ústami a zmôžete sa len na obdivné "wow". O to
viac si potom užijete druhé hranie, keď si začnete všímať detaily, ktoré vám
bez znalosti konca unikli.
Hlavnými protagonistami hry sú
vami ovládaný Booker DeWitt, ktorý konečne rozpráva, a hlavne Elizabeth, žena,
ktorú musíte zachrániť a priviesť, aby ste zmazali svoj dlh (ako vám to hra
niekoľkokrát prízvukuje). Len čo sa stretnete s Elizabeth, zamilujete si ju.
Jej mimika, gestikulácia i hlas, všetko je také prirodzené, že na chvíľu
uveríte, že skutočne existuje. A tým pádom vám na nej bude viac záležať. Ak si
však myslíte, že ju budete musieť vodiť za ručičku a strážiť ako oko v hlave,
nemajte obavy. Elizabeth je sebestačná, nepriatelia na ňu neútočia, nikde sa
"nezasekáva" a čo je najhlavnejšie - pomáha vám. Dáva vám muníciu,
peniaze, lekárničky a salt (t.j. manu). Keď práve neutekáte a nestrieľate o
život, Liz sa posadí, so záujmom si všetko prezerá, upozorňuje vás na šperháky
(pomocou ktorých je schopná pre vás otvárať zámky) a celkovo žasne nad svetom,
ktorý vás obklopuje.
Gameplay je klasický, v jednej
ruke držíte zbraň, v druhej špeciálnu schopnosť - vigor. Rozdielov oproti
prvému BioShocku je tu niekoľko: naraz môžete mať pri sebe len 2 zbrane, preto
si treba vedieť vybrať dobrú kombináciu; ďalej sú tu vigors, ktorých je 8
(oproti plasmidom sú iné) a taktiež môžete mať poruke naraz len 2, ale, na
rozdiel od zbraní, si ich môžete počas hry ľubovoľne meniť. Medzi zbraňami i
vigormi hravo prepínate, a tak je hra v tomto smere veľmi plynulá. Horšie to
môže byť v ťažších súbojoch, ktoré bývajú niekedy mierne chaotické a
neprehľadné. Vtedy prídu vhod pohotové prsty na klávesnici. Ale aj keby ste
boli menej zdatní, nezúfajte - v BioShock Infinite sa nedá zomrieť. Hra vás len
posunie o niečo dozadu, doplní vám život a muníciu a vy môžete veselo
pokračovať. Muníciu, lekárničky, salt aj vylepšenia vigorov a zbraní, to všetko
si môžete kupovať v automatoch za nájdené mince.
Po vizuálnej stránke niet hre čo
vytknúť. Hoci sa grafika nechytá na najnovší Crysis, pestrosť farieb a detailné
spracovanie okolia vás upúta. Pritom všetko beží na silne modifikovanom Unreal
Engine, ktorý už má pár rôčkov. Napriek tomu sú nároky na váš počítač značné.
Ak si chcete užiť hru so všetkým naplno, pripravte si poriadny stroj. Ja som to
na svojom starom notebooku rozbehol na nižších detailoch, no hra aj tak
vyzerala nádherne.
Osobitnou kapitolou sú zvuky a
hudba. Všetko dokonalo podkresľuje hru. Či už sú to zvuky syčiacej pary, klapot
ozubených kolies (prvky steampunku sú silne zastúpené) alebo vŕzganie domov
hojdajúcich sa vo vzduchu, všetko znie skutočne. A k tomu tá hudba. Na jednej
strane máme skvelý orchestrálny soundtrack opäť od Garryho Schymana, na strane
druhej začujete dobové prerábky hitov od R.E.M., Cyndi Lauper, The Beach Boys a
ďalších.
Koniec dobrý, všetko dobré.
Irrational games vypustili do sveta ďalšiu perlu. Ide o úkaz, ktorý sa na
hernom nebi nevidí až tak často. Hoci je na trhu veľa originálnejších hier,
táto vás určite neomrzí. O BioShock Infinite by sa dalo hovoriť a písať ešte
ďalej, ale najlepšie urobíte, ak si ho zahráte sami. Ručím vám za to, že
neoľutujete. A komu by sa málilo, naplánované sú 3 DLCčka.
9,5/10
+ Columbia
+ Elizabeth
+ hudba
+ príbeh
+ Sky-line
- limit v nosení zbraní
- nemožnosť umrieť
- absencia ukladania hry (len
autosave)
Great Blog !!
OdpovedaťOdstrániť