Preskočiť na hlavný obsah

Ganymédes

Na dně jezera Pontchartrain spočívá děs budící ponorka Ganymédes. Válečný stroj, který by dokázal ukončit válku, kdyby se našel někdo, kdo by jej dokázal ovládat. A kdyby v jeho útrobách nenašel smrt každý, kdo do něj kdy vstoupil…
New Orleans není zrovna místem, které by Andan Cly toužil znovu navštívit, ale poté, co dostane telegram s pracovní nabídkou, naskytne se mu možnost spojit dva výnosné obchody. Tomu nelze odolat! Vydává se tedy na cestu, aniž by měl tušení, do čeho se pouští. . .


Zemětřas, Clementine, Bitevník a teraz Ganymédes. Vydavateľstvo Triron chrlí knihy zo série Mechanické století Cherie Priestovej svetelnou rýchlosťou. A to je len dobre, lebo Cherie Priestová za to určite stojí.

Aj jej ďalší román sa odohráva na pozadí (trochu dlhšie trvajúcej) americkej občianskej vojny. Znovu sa stretneme s novým dopravným prostriedkom, ktorý sa stal námetom celej knihy. Je ním ponorka Hunley. V dejinách sa s takouto ponorkou môžeme naozaj stretnúť a je to práve v občianskej vojne, kde sa taktiež vylepšoval jej prototyp a zahynulo pri tom veľa ľudí.

Jednou z hlavných postáv je Josephine Early, ktorá vedie v New Orleans penzión alebo lepšie povedané bordel. Je to miešanka, ktorá vzbudzuje rešpekt pred mnohými mužmi. Je poverená dodaním ponorky unionistom, čo sa ukáže ako obzvlášť zložitá úloha. Námorníci pri nej zlyhávajú, teda zomierajú. Napadne jej však, že takýto problém by mohol lepšie zvládnuť niekto, kto lieta so vzducholoďou, pretože ponorka sa tvarom podobá práve na ňu. Preto požiada o pomoc svojho dávneho známeho Andana Clyho.

Je to už v Zemětřasovi spomenutý pirát, ktorý lieta do Seattlu a vyváža z neho žltý plyn. Z New Orleansu sa presunieme práve sem, kde sa dozvedáme, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí žijú v útrobách Seattlu. Zombie už pre nich nie sú takým problémom ako to bolo v knihe Zemětřas. Dokonca ich dosť dlhú dobu ani nikto nevidel. Objavujú sa však v New Orleans, kde sa s nimi, nie najprívetivejšie, zoznámi Josephin. Tá musí pomáhať svojmu bratovi, ktorí sa pridáva k rebelom, ktorí bojujú proti Texasanom okupujúcim New Orleans, ktorí chcú tiež získať ponorku.

Karty sú rozdané, Andan Cly prijme nebezpečnú ponuku na nebezpečnú jazdu do Mexického zálivu, aby dokázal to, čo sa ešte nikomu nepodarilo...

Spisovateľka nám opäť predstavuje osobnosť silnej nezávislej ženy postavenej pred zložitú situáciu. Samozrejme jej pri tom sekunduje zdatný muž. Znovu sa stretávame so zombie, ktorých Cherie Priestová použila v steampunkovom románe ako prvá a vytvorila tak nový trend. Prvýkrát vo svojom románe používa aj čisto steampunkové klišé, keď si jej postavy v prašnom púštnom meste nasadzujú steampunkové okuliare. Autorka trochu zvoľnila zo svojho vražedne napínavého tempa, a preto to môže jej verným fanúšikom chýbať. Pre nezainteresovaného čitateľa sa však Ganymédes môže zdať veľmi napínavou knihou plnou zvratov.  A samozrejme, už sa tešíme na ďalšie pokračovania.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!