Preskočiť na hlavný obsah

Nočný cirkus

Otvárame za súmraku,

zatvárame za úsvitu

Príbeh sa odohráva na konci 19. storočia.  Prostredie je ahistorické. Avšak vďaka fantazmagorickej atmosfére a takmer uzavretému priestoru cirkusového areálu absenciu historických súvislostí nepocítime.


Mylne som sa domnievala, že kniha bude založená na ľúbostnom príbehu dvoch mladých čarodejníkov, ktorí sú od detstva pripravovaní na súboj s vopred neurčenými pravidlami. Táto hlavná zápletka je však v úzadí a hlavnú postavu hrá cirkus samotný. Ten spája osudy účinkujúcich, ktorí sú tiež zapletení v sieti  prebiehajúceho súboja. Práve cirkus sa stal totižto bojiskom kúzelníkov.


Iluzionista Prospero uzavrel stávku so svojim sokom Alexandrom. Prospero sa v nej zaviazal učiť svoju dcéru Celiu mágiu a keď príde čas, mala sa postaviť Alexandrovmu kandidátovi.
Takto rozohrali šachovú partiu, kde len hodlali posúvať svoje figúrky proti sebe. Nevedeli však, že ich žiaci sa ako prví za mnohé desaťročia až storočia vzoprú svojim učiteľom.
Alexander si vybral za protikandidáta Marca, chlapca, ktorého našiel v sirotinci. Zatiaľ, čo Celia celé roky skúšala praktickú mágiu, Marco študoval množstvo kníh a čarovných znakov. Bol poslaný ako pomocník vplyvnému indickému mužovi Chandreshovi, ktorý má rád všetko nezvyčajné a exotické. V jeho hlave sa zrodí nápad na stavbu neobvyklého cirkusu s množstvom stanov namiesto jedného. Na svoju preslávenú polnočnú hostinu si pozve niekoľkých zaujímavých ľudí, ktorí sa stanú zakladateľmi cirkusu a pustia sa do zháňania účinkujúcich. Vtedy prichádza na scénu Celia, ktorá sa stane iluzionistkou v cirkuse. Samozrejme, rovnako ako jej otec, aj ona pomocou mágie vytvára kúzla, ktoré majú vyzerať ako falošné triky iluzionistov.


Cirkus je tvorený množstvom stanov rôznych veľkostí. Všetky sú čiernobiele pásikavé a všetko v cirkuse je ladené do týchto farieb. Účinkujúcich môžete nájsť nielen v stanoch, ale aj na dvore. V strede horí oheň s bielym ohňom, môžete si tu kúpiť všakovaké dobroty, ako jablká v karameli. Môžete sa poprechádzať v stane, kde sa nachádza krajina tvorená z ľadu. Môžete prísť do stanu, kde ak otvoríte nejakú nádobku a privoniate k nej, prenesie vás na rôzne príjemné miesta. Môžete sa pozrieť na akrobatov, ktorí nepotrebujú záchrannú sieť alebo len tak žasnúť nad ohybnosťou hadej ženy. To všetko však len počas noci, kedy má cirkus otvorené. Cestuje po celom svete, všade chodí bez ohlásenia, ale stále má plno. Nikdy neviete, kedy narazíte na nové atrakcie, lebo ich je tam neskutočné množstvo. A bodaj by nie, keď Celia a Marco prídu na to, že práve tu majú ukázať svoju šikovnosť. Preto v ňom tvoria nové a nové kuriozity. Zatiaľ čo Celia cestuje všade s ním, Marco musí sedieť doma a ostáva s cirkusom v spojení len cez svoju priateľku-vešticu. Tá už dávno vie, že Marco zahorí túžbou k Celii, s ktorou sú spolu spútaní magickou energiou.
V cirkuse sa nachádzajú aj úžasné hodiny, ktoré sú celé čiernobiele a menia svoju podobu každou minútou. Vytvoril ich hodinár Friedrick Thiessen, ktorému sa cirkus tak zapáči, že vytvorí skupinu nadšencov, ktorí sa nazývajú reveurs. Majú medzi sebou jednotlivcov, ktorí cestujú po svete všade s cirkusom alebo len takých ktorí ho navštívia, keď je v blízkosti ich domova. Spája ich však veľká vášeň a nadšenie pre cirkus. Majú na sebe vždy nejaký červený doplnok, aby sa v ňom ľahšie spoznali, či už je to červený kvet alebo šál.
K ďalším obdivovateľom cirkusu patrí aj mladý Bailey, ktorý sa nevie rozhodnúť, či má zostať na rodinnej farme alebo odísť študovať. Osud si však pre neho prichystá niečo iné.  A keď vstúpi do cirkusu, okúzli ho dievča s ohnivými vlasmi. Je to malá Viki, ktorá sa so svojim bratom Mikim narodila presne v tú noc, keď otvorili cirkus. Obidvaja majú rovnaké magické nadanie ako Celia. Miki však vidí minulosť ľudí a Viki vie z hviezd vyčítať budúcnosť.
Všetky tieto postavy tvoria esenciu čarovnej knižky, ktorá je ako stvorená na dlhé jesenné večery.

Komentáre

  1. Díky za recenzi, doufám, že se k Nočnímu cirkusu brzy dostanu...

    Exituje i browserová klikací hra na stejné téma - sice jsem u ní nevydržela, ale od stejných developerů hraju Fallen London, a ten je skvělý. Tak třeba to chce jen knížku předem přečíst...

    http://www.nightcircus.co.uk

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!