Preskočiť na hlavný obsah

Čo mal Jules Verne spoločné so Slovenskom?

Poznáte Gustáva Reussa? Bol to revúcky lekár, autor prvej botaniky Slovenska a historik. Mohli by sme ho nazvať aj zakladateľom slovenskej vedeckej fantastiky, lebo už v roku 1856 napísal dielo Hviezdoveda, kde jeho hrdina letí v balóne na Mesiac. Ležala však skoro 130 rokov v rukopise, takže niekto taký ako Jules Verne o tomto diele nič nevedel, takže pri ňom určite nečerpal pre svoj prvý román Päť týždňov v balóne.


To však nie je to, o čom som chcela písať. Bol by však hriech tohoto významného Slováka nespomenúť.
Nedávno som sa dozvedela, že Verne sa zaujímal o slovanskú ríšu a podľa istého dánskeho novinára navštívil v roku 1892 Slovensko. Pri zbieraní materiálov k románu Tajomný hrad v Karpatoch mu robil sprievodcu po okolí Bratislavy slovenský študent teológie menom Janko. Verne mu neskôr poslal aj pár svojich kníh s venovaním. Práve román Tajomný hrad v Karpatoch bol ako prvý preložený do slovenčiny v roku 1917.
A ako iste viete román sfilmoval v roku 1981 Oldřich Lipský. Michal Dočolomanský a kulisy Spišského hradu sa tak objavili v skvelej komédii. Z verneovského námetu však ostala len dejová kostra a základy vynálezov spolu s okúzlením dobou.
Tento román však istým spôsobom vzdáva hold našej krajne.





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!