Preskočiť na hlavný obsah

Kroket



Kroket je šport typický pre viktoriánske Anglicko. Ja som sa s ním prvýkrát stretla v knihe Alica v krajine zázrakov. Hra s plameniakmi namiesto palíc a s ježkami namiesto loptičiek sa mi veľmi zapáčila. Poďme si teda povedať niečo o histórii tohoto zaujímavého športu.


Pôvod kroketu nie je veľmi jasný. Niektorí si myslia, že vznikol s francúzskej hry zvanej Paille Maille alebo Pall Mall. Iný ju ale viac spájajú s golfom. Isté však je, že hra prišla v roku 1851 z Írska do Anglicka. Nikto však nevie ako sa do Írska dostala. Možno ju tam predviedla nejaká francúzska mníška alebo utečenec. Slovo croquet pochádza zo slova croche, je to staré severofrancúzske slovo, ktoré znamená pastierska palica. Ďalší hľadajú základ slova  v írskom slove cluiche, čo znamená hra.


Kroket ako prvý videla slečna MacNaghten, ktorá pozorovala, ako ho hrajú v Írsku. Potom s hrou oboznámila pána Spratta, ktorý o nej často diskutoval s pánom Jacquesom. Ten napísal prvé pravidlá kroketu bez toho, aby to prediskutoval s pánom Sprattom. Vyrobil aj prvé náčinie pre hru a vybudoval si na tom svoj biznis.


Kroket sa stal populárny hlavne medzi ženami, lebo to bola pre nich nová skúsenosť hrať vonku v spoločnosti mužov. Bol to aj jeden z prvý športov hraný oboma pohlaviami v Amerike. Keď sa loptička zatúlala do kríkov, bolo dovolené, aby ju išla hľadať mladá žena v sprievode muža. Popularita hry vzrástla v roku 1860, keď sa záhradné večierky začali nazývať kroketové večierky.

Členovia rodiny predsedu vlády Gladstonea pri hre kroketu
Kroket bol predstavený aj v Indii. Bol hrávaný s 10 obručami, 2 kolíkmi a s palicami alebo pálkami s kladivkom na konci. Palice mali vtedy veľmi veľké rozmery. Hra sa hrala v sekvenciách podľa farieb loptičiek. Dodnes sa tak hrá kroket v Amerike.


Vyšlo veľa kníh o krokete, ale Jones-Whitmore napísal prvú knihu o taktike v krokete. Tento pán vyhral aj prvý šampionát kroketu o ktorom sú záznamy z roku 1867 v Eveshame. V roku 1869 vznikol celoanglický kroketový klub vo Wimbledone. Vtedy sa už konal riadny šampionát, ktorý vyhral Walter Peel, ďalší dôležitý hráč. V týchto časoch sa začala postupne znižovať dĺžka kroketových palíc. V roku 1870 bol v Anglicku predstavený tenis a začali sa viesť dlhé spory o tom, ktorý šport je lepší. Popularita tenisu prudko narástla a zatlačila kroket do úzadia. Svoje miesto má vo svete dodnes, ale mi sa o ňom na športových kanáloch určite nič nedozvieme.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!