Preskočiť na hlavný obsah

Viktoriánske krinolíny


Viktoriánsky vtip: Lady Crinoline: "Drahá,ten kostol je prekrásny, ale dvere sú určite úzke."
Mladý nápadník sa schováva za sukňou svojej milej pred jej prísnou matkou.
Policajt chlapcovi:"Tak, teraz pekne preč s tou obručou, drahý, lebo ti s tým pomôžem!"
Dáma (mysliac si, že to adresoval jej): "Aký netvor!"



Krinolíny vo viktoriánskom období dosiahli najväčšie rozmery. Noviny každodenne prinášali správy o tom ako sa ženy samovznietili tým, že sa im do sukne dostal rozžhavený uhlík alebo niečo podobné. Ženám muselo pri obliekaní pomáhať aj niekoľko ľudí, takže inak tam boli doslova uväznené a pri nejakej nehode bolo skoro nemožné vyslobodiť sa. Taktiež sa mohlo stať, že niektorý oceľový drôt z krinolíny prepichol žene životne dôležitý orgán. Neskôr sa objem krinolíny posunul dozadu. Ženy v tomto období nevykonávali skoro žiadnu fyzickú činnosť, preto ich krinolína ani veľmi neobmedzovala, lenže určite znepríjemňovala život a aj preto sa stala terčom početných vtipov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!