Preskočiť na hlavný obsah

Srdce světa


Nedávno som dočítala knihu Srdce světa od amerického spisovateľa Jaya Lakea. Po pár stranách som zistila, že autor naozaj rozumie svojmu remeslu. Kniha sa veľmi dobre číta.
Na začiatku ma však zarazilo, že autor si vybral úplne obyčajný stereotyp hlavného hrdinu - mladého chlapca Hethora, ktorý bol vybraný, aby zachránil svet. Ako však putuje po celom svete, prechádza obrovským vývojom a stáva sa naozajstným mužom.
Autor použil náboženský motív, ktorý nás sprevádza celým príbehom. Už na začiatku knihy navštívi hlavného predstaviteľa anjel Gabriel, ktorý mu povie, že bol vybraný, aby natiahol srdce sveta, ktoré dotikáva. Zem v tomto príbehu je totižto uložená na mosadznom okruží, kde ju uložil Boh.
Hethor je hodinársky učeň. Je to jedno z najdôležitejších remesiel, keďže zem je založená na podobnom mechanickom princípe koliečok. Svet v tejto knihe sa nachádza v alternatívnych dejinách, kde Anglicko aj naďalej vládne Amerike a mnohým kolóniám. Taktiež je svet rozdelený oceľovou stenou na severnú a južnú zem. Južná zem je doposiaľ pre severných ľudí neprebádaná a žijú tam prevažne divosi.  Práve tam putuje Hethor vzducholoďou, stretáva rôzne zaujímavé typy postáv a dokonca nachádza lásku.
Kniha skrýva mnohé klišé, ktoré sú však ozvláštnené autorovým pisateľským talentom. Pekne zvládol opis prostredia a realisticky stvárnil aj niektoré postavy, ktoré nie sú rozprávkovo rozdelené len na dobré a zlé. Veľmi nezvyčajný je aj boj Hethora za šírenie viery, ktorý by mal práve ako hodinár veriť v to, že zem nestvoril Boh, ale hodinári. Aj napriek tomu, ho práve jeho viera poháňa stále ďalej, celou jeho nebezpečnou cestou.
Srdce světa je prvou knihou trilógie. V češtine zatiaľ vyšla len jedna, ale už sa teším na ďalšie, ktoré sa budú odohrávať v tomto úžasne vykreslenom steampunkovom svete.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!